Z demokratických volieb vzíde víťaz, ktorý získal väčšinu hlasov voličov a teda reprezentuje názory tejto väčšiny. Z takejto jednoduchej logiky predpokladám, že názory tejto väčšiny bude aj presadzovať a realizovať.
Niekedy ale nastane situácia, keď sa tento zástupca nevie alebo z nejakého iného dôvodu nerozhodne v nejakej veci a opýta sa aj mimo volieb (čo je asi nepochopitelné) občanov, aký majú na danú vec názor. Toto opýtanie sa, ktoré potom často krát oľutuje, sa volá referendum.
No a teraz k veci. Írsky zástupcovia sa pred pár mesiacmi pýtali svojich občanov či chcú lisabonskú zmluvu. Oni im zreferovali že nie. ( no a tu nastáva moment, keď zástupca ľutuje). Podľa tejto definície by mali zástupcovia presadzovať záujmy svojich voličov. A mali by sa snažiť aby táto zmluva nebola prijatá. Lenže oni začali robiť presný opak. Začali bojovať nie za ale proti svojim občanom a presviedčali ich že sa rozhodli zle. Prečo ich takýmto spôsobom nepresviedčali po voľbách, že sa rozhodli zle a že treba voľby zopakovať. Keď sa zopakovalo referendum a dopadlo podľa ich predstáv vravia že je to vôľa ľudu. Ale ľudia sa rozhodli už predtým a slobodne. Druhé referendum je robené pod tlakom a teda nieje to slobodné rozhodnutie. A už vôbec nieje demokratické.
Takýmto spôsobom si sami podrývame autoritu demokracie medzi spoločenskými systémami, ktorú šírime po celom svete ako niečo nejdokonalejšie. Ako nám majú veriť tí čo nemajú západnú demokraciu, keď vidia ako si ju sami degradujeme a prispôsobujeme.
Len toľko. Toto ma vždy dosť nahnevá.